Tento článok bude menším podvodom, pretože neprezradíme, ako konkrétne na Srbky. Povieme len toľko, kto vás to naučí.
O Johnovi Stevensovi toho na webe veľa nenájdete. Verejnosti o sebe prezrádza len toľko, že vo Východnej Európe žije už 20 rokov, a za toto obdobie úspešne zbalil dievčatá po celom regióne. No a v danej chvíli svojho života prišiel na to, že odovzdanie skúseností môže byť výnosným obchodom, založil si stránku zero-in.eu a odvtedy usporadúva po celom regióne, tak aj v Belehrade, kurzy a letné výcvikové tábory pre záujemcov mužského pohlavia, ktorí sa chcú naučiť baliť pekné Srbky.
Kurzy majú teoretickú a prevažne praktickú časť, a to vo forme hier, seminárov, workshopov a asistovaného nočného života. Chlapci majú hodiny na ktorých sa naučia prekonať strach z oslovenia, a je im prezradené, na ktoré baby sa majú vlastne sústrediť.   
V rozvrhu hodín nachádza sa množstvo zaujímavých a užitočných hodín. Záujemcovia dostanú hodiny konverzácie s babami, akými originálnymi frázami ich osloviť, ako si vypýtať telefónne číslo, a ako písať SMS-ky.
Keď už si osvojili základy komunikácie, dostanú prednášku o tom, ako sa dostať do fyzického styku, a ako baby pobozkať (v tomto poradí...), a keď už budú vedieť ako na „obyčajné“ baby, nasleduje kurz balenia modeliek, potom kurz balenia dievčat, ktoré majú priateľa, a ako zlatý klinec kurzu, ako na sex na jednu noc.  
Bola by som nespravodlivá, keby som nespomenula, že podobný kurz Stevens usporadúva aj v Bratislave, ale návod na balenie Sloveniek vás vyjde podstatne drahšie, ako návod na Srbky: Srbku vás naučia baliť už od 78,64 EUR, kým na Slovenky musíte minúť aspoň 202,45 EUR. Na svojej stránke okrem iného píše, že sú Srbky úžasné, jedinečné, a tvrdí, že jeho tím, ktorý sa často vyskytá v Srbsku, rozumie dynamike Srbska, a pozná najlepšie kluby, bary a mentalitu tunajších báb. Úplne rovnako charakterizuje aj Slovenky. Asi to bude tou slovanskou krvou ;-)

Celý príbeh o bosnianskych pyramídach sa začal tak trocha filmovo: Semir Osmanagič, americký businessman bosnianskeho pôvodu, prezývaný aj ako bosniansky Indiana Jones, počas dovolenky v pravlasti v roku 2005 obchádzal historické mesto Visoko v Bosne a Hercegovine, keď ho sprievodca upozornil na zriedkavý fenomén, a to že kopec Visočica, ktorý stojí nad mestom, má pyramidálny tvar. Osmanagiča, ktorý bol do pyramíd vo všeobecnosti zbláznený, táto skutočnosť nadchla, a dovtedy pokojné mestečko Visoko už pokojným nie je.
Osmanagič takmer okamžite získal všetky potrebné povolenia (money talks), a začal so sondážnymi vrtmi, skúmaním satelitných snímok okolia, a v roku 2006 v Sarajeve zvolal tlačovú konferenciu, kde vyhlásil, že kopec Visočica a priľahlé kopce činia komplex pyramíd, ktorých vrchy sú vrcholmi rovnostranného trojuholníka, a ktoré nazval Pyramídou Slnka, Pyramídou Mesiaca a Pyramídou bosnianskeho draka. Odvtedy ubehlo už desať rokov, a za ten čas Osmanagič a väčšinou archeológovia-amatéri-dobrovoľníci odhalili množstvo zaujímavých vecí, z ktorých asi najväčšiu pozornosť získali tunely v pyramíde Slnka, a tiež tvrdenia, že pyramídy súvisia s mimozemskými energiami.  
Semir (Sam) Osmanagič, medzitým získal doktorát na Fakulte politických náuk Sarajevskej Univerzity, kde obhájil dizertáciu na tému Civilizácia Majov; objavujú sa v nej okrem iného aj tvrdenia, že Majovia boli potomkami mimozemšťanov, a že boli v kontakte s Číňanmi. V roku 2009 sa stal členom Spolku archeológov v egyptskej Alexandrii, a tiež členom Ruskej akadémie prírodných náuk. Žije a pracuje síce v Houstone, v Texase (náhoda...), kde je úspešným podnikateľom, veľa času však venuje propagácii bosnianskych pyramíd a nadácie Archeologický park: Bosnianska pyramída Slnka, ktorú osobne založil. Osmanagič cestuje po svete a prednáša o pyramídach. Nedávno mal prednášku aj v Bratislave, informoval o tom portál Cez okno, ktorý sa téme bosnianskych pyramíd už dlhšie detailne venuje.   
Tento priam romantický príbeh má ale aj svoju druhú stranu: skutoční vedci – historici, archeológovia a geológovia s Osmanagičovými teóriami nesúhlasia. Geológovia kategoricky odmietajú, že Visočica bola postavená človekom; na konferencii pre novinárov v Tuzli v roku 2006 vyniesli dôkazy, že ide o prírodný a vôbec nie výnimočný jav (podobných hôr je len v Bosne hneď tucet). Archeológovia sú väčšinou opatrní vo svojom odmietaní (a čo keď predsa), no zatiaľ sa žiaden seriózny vedec na tento projekt nedal. Osmanagičovi sa na začiatku síce podarilo získať pre svoj projekt veľa významných mien, tí sa však postupne od projektu začali dištancovať, a v roku 2007 mu preto po protestoch z odborných kruhov povolenia na výskum odobrali. Vyvolalo to búrlivú reakciu obyvateľstva Visokého, ktorí opätovné povolenie (a štátne dotácie) doslova vydupali (protestmi, cestnými zátarasmi), a odvtedy sa na projekte znova pracuje.
V roku 2006 v liste uverejnenom v denníku The Times profesor Anthony Harding v mene Európskej asociácie archeológov odmietol Osmanagičove teórie, nazval ich bláznivými a absurdnými, a vyjadril znepokojenie nad tým, že táto historicky bohatá oblasť (Visoko je obývané už 7000 rokov, je najstarším osídleným miestom v Bosne a Hercegovine, bolo posledným útočiskom Neandertálcov, neskôr bolo Visoko jedným zo stredísk Bosnianskeho Kráľovstva, a v jeho okolí sa nachádza množstvo neolitických, stredovekých, ilýrskych, rímskych a otomanských pamiatok) bude neprofesionálnym zaobchádzaním z archeologického hľadiska zdevastovaná, o tom ani nehovoriac, že takéto pseudovedecké teórie znevažujú archeológiu ako náuku.
Osmanagič bol niekoľkokrát prichytený aj pri klamstve; okrem toho, že sa viackrát odvolával na vedcov, o ktorých vysvitlo, že o projekte nič nevedia, alebo že sa od neho dištancujú, ale dokonca – podľa slov alternatívneho archeológa Roberta Schocha – niektoré dôkazy falšoval (napr. „prastaré“ nápisy vnútri pyramídy), a ako dôkazy používal aj hoaxy. Známa je aféra Izmo Guglič (nomen omen), bosnianskeho blogera, ktorý s cieľom preveriť, či táto nadácia skutočne pracuje podľa serióznych vedeckých postupov, ako o sebe tvrdí, nadácii poslal dva vymyslené články podpísané vymysleným vedcom Dr.Phil. Amerom Kovacevicom, ktoré nadácia na svojej stránke uverejnila, a nestiahla ich ani potom, čo Izmo Guglič prezradil, že ide o podvod.
Či už sa táto teória časom potvrdí, alebo je to celé len premietnutím niekoho fantázie a túžob, pravdou je, že bosniacke pyramídy prinášajú obrovskú popularitu a investície tomuto vojnou zdevastovanému regiónu. Počet návštevníkov obce Visoko sa za posledných 10 rokov zvýšil z desať tisíc ročne na štvrť milióna (nepotrebujeme kalkulačku, aby sme tušili, že ide o slušné peniaze), či už sa jedná o nadšencov, ktorí v teóriu bosnianskych pyramíd veria, alebo skeptikov, ktorých tam ťahá krásna príroda a dokázaná bohatá história miesta. Každopádne, miesto si zaslúži pozornosť, a keď už budete v Sarajeve, odkiaľ je Visoko čoby kameňom dohodiť, určite sa tam choďte pozrieť.
Pre detaily o bosnianskych pyramídach guglić, guglić, guglić :-)

Ministerstvo vnútra Srbskej republiky týmto oficiálne udeľuje štátne občianstvo Srbska americkému občanovi Stevenovi Fredericovi Seagalovi, narodenému 10. apríla 1952 v Michigane (Lansing, Ingham)...
Podobné slová odzneli dňa 12. januára 2016 z úst srbského premiéra Aleksandar Vučiča, ktorý osobne odovzdal hercovi, režisérovi, producentovi, scenáristovi, športovcovi, ľudomilovi, učiteľovi, hudobníkovi, skladateľovi, filozofovi a zástupcovi šerifa Stevenovi Seagalovi srbský cestovný pas. Od toho dňa sa priemerný srbský občan cíti podstatne bezpečnejšie, a súčasná politická elita samozrejme preferovanejšie.
Správa vyvolala v srbských médiách búrlivé reakcie: niektorí sa tešili, veď taká celebrita môže prospieť imidžu krajiny, iní v tom vidia predvolebnú kampaň za peniaze daňovníkov.
Podobne ako na Slovensku v júni 2014, Seagala počas jeho dvoch návštev Srbska aj v Belehrade vítali ako celebritu. Seagal si so svojou bluesovou kapelou zahral na novoročnom koncerte v Belehrade pred srbským parlamentom – skupštinou (zlé jazyky tvrdia, že priam podpriemerným výkonom), predtým ozdobil novoročný stromček na hlavnom námestí v Novom Sade, rozdal darčeky deťom z detského domova, otvoril školu aikido, a potom držal tréning rovnakého bojového umenia špeciálnym jednotkám polície (...).
Dve návštevy Srbska stačili Seagalovi, aby si uvedomil a vyhlásil, že Srbsko je jeho nová domovina. Zároveň sľúbil politikom, že bude lepšie a dôstojnešie propagovať Srbsko vo svete, a angažovať sa v Holywoode za to, aby sa v Srbsku točilo viac filmov. (Slováci môžu teraz len blednúť závisťou, že mu tiež neudelili občianstvo!)
Al Jazeera Balkan ani Independent nezabudli vo svojich správach niekoľkokrát spomenúť Seagalovo priateľstvo s Putinom, ani skutočnosť, že Seagalov pobyt financovala proruská Karić fondacija, ktorá Seagalovi dokonca udelila prestížnu cenu Braća Karić. (O dynastii Karičovcov treba vedieť len toľko, že rýchlo a podozrivo zbohatli, a skončili v exile v Rusku, kde sa „skrývajú“ pred Interpolom. Ich majetok bol štátom zhabaný. Ich meno stále žije v súkromnej univerzite, ktorá prežila čistky, a v cene Karic Awards, ktorá je „...plodom viery v nevyčerpateľnú múdrosť a hodnotu, predovšetkým vlastného národa.“)
Ach tí Srbi – už len získať Chucka Norrisa, a majú po problémoch ;-)
(Poznámka pod čiarou: v týchto predvolebných dňoch je na oficiálnej návšteve Srbska aj britský princ Charles so svojou manželkou Camillou.)

e názov dlho očakávaného slovínskeho dokumentárneho filmu bratov Žigu a Boštjana Virca o juhoslovanskom vesmírnom programe. Podstatou filmu je tvrdenie, že Juhoslovania po Druhej svetovej vojne v podzemnej vojenskej báze Željava pri bosniackom meste Bihać vyvinuli supertajný vesmírny program, ktorý ale CIA rýchlo zavetrila, a chudák J. B. Tito nemal inú možnosť, lež za dobré peniaze predať program prezidentovi Kennedymu, a Američania potom vďaka tejto technlológii poslali človeka na Mesiac, skôr ako sa to podarilo Sovjetom.
Po dlhých rokoch trápenia sa s financiami, bratov Vircovcov a ich film pod svoje krídla zobral HBO Europe, a s ich podporou sa film do kín a na HBO dostal už v máji 2016. Premiéra filmu bola na newyorskom festivale TriBeCa.
Už aj z traileru naskakuje husia koža:

https://www.youtube.com/watch?v=Q_oQFplWs_g&sns=em

​Témou sa zaoberalo viacero ex-juhoslovanských médií, nikto však nevedel tvrdenie Vircovcov potvrdiť (ale ani vyvrátiť!). Denník Blic kategoricky odmietol, že by objekt 505 v Željave, a vlastne celý projekt existoval, odvolával sa na domácich aj amerických historikov a vojenských novinárov. (Tí ale zároveň uznávajú, že sa o Željavu Američania skutočne zaujímali, ale len ako o architektonický zázrak – Željava bola totiž toho času najväčší a najdrahší podzemný komplex v Európe, počas bosniackej vojny podstatne zničený.)
Je otázne, či je film založený na pravde, avšak treba uznať, že Juhoslovania, konkrétne slovínec Herman Potočnik, mali objektívne zásluhy na rozvoji vesmírneho programu. Herman Potočnik vydal v roku 1928 pod pseudonymom Herman Noordung knihu s názvom Das Problem der Befahrung des Weltraums – der Raketen-motor (vo voľnom preklade Problematika letov vo vesmíre – raketový motor) v ktorej ponúka detailné riešenia na mnohé otázky možnosti letu do vesmíru, ale aj na také priekopnícke témy, ako sú vesmírne stanice stavané z modulov, alebo komunikácia pomocou družíc. Potočnik zomrel rok po vydaní knihy, chudobný a opustený. Moderná veda na jeho dielo ale nezabudla, a berie ho skutočne vážne. Kniha mala obrovský vplyv na nemecký aj sovjetský vesmírny program, a skrz Wernhera von Brauna aj na ten americký. Potočnikovo meno sa dostalo aj do užšieho výberu mena pre medzinárodnú vesmírnu stanicu koncom 90-tych rokov 20. st.
Dúfajme, že film aspoň čiastočne poskytne odpovede na otázky, ktoré sám nastolil, a zistíme, či Vircovci odhalili jedno obrovské tajomstvo, alebo sa jedná len o drahý a podarený vtip, či konšpiráciu.